Typ pre vysoký výnos plodov a dlhú životnosť kríkov kanadskej čučoriedky

Jama pre zasadenie kríku by mala mať rozmer minimálne 50 x 50 cm a hĺbku 50 cm, ktorú vysypeme kyslou zeminou s prídavkom rašeliny o kyslosti pH 3,5 – 4. Pravidelným jarným hnojením hnojivami špeciálne vyrobenými pre potreby čučoriedok, predĺžíte životnosť kríku až na 30 rokov s pravidelným a vysokým výnosom.

Doporučený postup hnojenia: Začiatkom apríla s rozpusteným hnojivom v pomere 80 g na 10 l vody zalejeme korene a po 4 týždňoch to zopakujeme. Hnojenie by malo byť prevedené najneskoršie do poloviny júna, pri pestovaní v kontajneroch alebo kvetináčoch je nutné dodať živiny taktiež na jeseň, jednou z najvhodnejších a cenovo dostupnou variantou je Horká soľ.

Vzdialenosť výsadby jednotlivých rastlín od seba pre účelydrobného pestovania doporučujeme sadiť vo vzdialenosti cca 2,5 m x 1 m. Na povrchu je vhodné dosypať mulčovaciu kôru, alebo opadaným ihličím z dôvodu udržovania stálej vlhkosti so stabilnou mikroflórou, ktorá napomáha rozširovať koreňový systém. Pravidelným zalievaním v prvom roku výsadby napomôžeme kvalitnému zakoreneniu. Nezabudnite taktiež v zimnom období bez snehu a mrazov kanadské čučoriedky 2x zaliať.

Chcete mať veľkú úrodu jahôd?

Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra. V súčasnosti sa však pomerne často využíva aj jarná výsadba – najčastejšie v mesiacoch apríl a máj. Sadenice od nás sú kontajnerované s dobre vyvinutým balom.

Aké jahody sú najlepšie pre Vašu záhradu?

Vybrať spoľahlivú odrodu nie je až tak zložité, keď viete čo chcete. Keď od pestovania jahôd očakávate jednorázovú väčšiu úrodu ( ak chcete zavárať), zvoľte jahody razrodiace. Ak chcete jednu väčiu úrodu a potom priebežne zrejúce jahody, vyberte stálerodiace. Remonantné a stálerodiace odrody zvoľte pre priebežný zber po celú sezónu.

Pokračovať v čítaní „Chcete mať veľkú úrodu jahôd?“

Jarná sejba koreninových rastlín

Ak sa dosť oteplí pôda, môžme začať so siatím byliniek v záhrade. Oplatí sa sadiť spolu so zeleninou, pretože pri zbere nájdeme vedľa seba zodpovedajúce páry.

Koncom februára, začiatkom marca môžme začať sejbu tých bylín, ktorí znášajú zimu ako petržlen, trebulka, žerucha a tieto nasleduje v apríli rukola, borák, pažítka. Teplomilné nechajme na stred mája, keď už pominie nebezpečenstvo mrazov. Sem patria majoránka, saturejka, bazalka a kapucínka. Trvalkové odrody môžme sadiť aj do črepníkov.

V apríli môžme zasiať kôpor
Pokračovať v čítaní „Jarná sejba koreninových rastlín“

Ako pestovať zakrpatené ovocné stromy?

Zakrpatené ovocné stromčeky nie sú len stromy štepené na slabo rastúce podpníky, ale stromčeky s prirodzene nízkym vzrastom a pomalým rastom. Dorastajú do výšky 1,5 – 2 m.

Sú jednou z najvhodnejších foriem pre malé záhrady a na pestovanie v znádobách. Veľkosť nádob by mal byť pri jadrovinách (jabloň, hruška) min. 25 – 35 cm v priemere, pri kôstkovinách (čerešne, marhule a pod.) 45 – 50 cm. Veľkosť nádoby čiastočne určuje životnosť stromčeka. Čím väčšia je nádoba, tým väčší priestor poskytujeme koreňovému systému a tým väčšia zásobáreň živín a vody.

Substrát

Substrát (pôdu) vyžadujú humózny s dostatkom živín. Ideálna je nádoba so spodnou nádržnou vrstvou, prípadne treba do ťažšieho substrátu primiešať napr. perlit, aby sme preľahčili substrát a zamedzili tak premokreniu. Na dne nádoby by mali byť otvory na odtok prebytočnej vody.

Zálievka

Zálievku stromov v nádobe je potrebné vykonávať pravidelnejšie a častejšie (v porovnaní so stromami vo voľnej pôde), pokiaľ chceme dosiahnúť kvalitnú úrodu. Odporúčame intervaly 2-3 krát týždenne, počas prvej polovice jari, počas horúcich letných mesiacov odporúčame zalievať denne. Faktorom frekvencie zalievania je aj veľkosť nádoby a umiestnenie stromčeka. Všeobecne platí, že čím väčšia je nádoba, tým menej často budete musieť zalievať.

Menšie kontajnery vysychajú rýchlejšie. A rovnako, čím veternejším podmienkam sú vystavené, tým viac vody budú potrebovať. Vietor môže vysúšať nádoby rýchlo, aj keď nie je príliš teplý deň. Tiež závisí aj od zloženia pôdy. Ľahší substrát sa vysušuje rýchlejšie, ťažšia pôda udrží vodu dlhšie. Vždy však treba dbať na primeranosť zálievky a vyhýbať sa extrémom premokrenia a preschnutia substrátu. Pre zabránenie nadmernému vysychaniu, môžete vrch substrátu prikryť mulčovacou kôroudekoračným štrkom, prípadne použiť kokosové vlákno.

Presádzanie

Stromčeky treba presadiť približne každé dva roky, v závislosti od veľkosti nádoby, s tým, že stromčeku doplníme nový, najlepšie kompostový substrát. Tiež je vhodné úprava, prerezanie koreňového systému.

Rez

Po výsadbe jednoročný špičiak skracujeme na cca 40 cm od zeme, aby sa v prvom roku rastu dobre rozkonáril. V druhom roku necháme najmenej tri silné vetvy, ktoré skrátime na cca 20 cm od kmeňa.

Hnojenie

Hnojenie ovocných stromov v nádobách jepotrebné vykonávať častejšie ako pri stromoch rastúcich vo voľnej pôde. V špecializovaných obchodoch je už dostať kúpiť hnojivá, ktoré uvádzajú potrebné dávkovanie. V období kvitnutia a rodivosti môžete každé 2 týždne pridať do zálievky hnojivo na rajčiny.

Zazimovanie rastlín v nádobách

Pokiľ nemáme možnosť zazimovať stromček v nádobe v chladnej a svetlej miestnosti, je niekoľko typov, ako obaliť nádobu. Treba zapojiť fantáziu a aranžérske schopnosti. Dôležité je, aby sme ochránili koreňový systém pred namrznutím a nezabudli na miernu zálievku, aby stromček v zime nevyschol.

Vedeli ste to?

Potočnica lekárska

Potočnica lekárska

Čím viac viac vieme o potočnici lekárskej, tým je pravdepodobnejšie, že tohto chutného člene rodiny horčicovitých zavedieme do jedálnička. Objavme spolu aj žeruchu, a dozvieme sa, že podľa vedcov prečo je taká úžasná táto v živinách bohatá rastlina.

Pokračovať v čítaní „Vedeli ste to?“

Kapucínka väčšia: mala by byť v každej záhrade

Má to viacej príčin, prečo ju volajú aj ,, vysnívaným kvetom záhrad“.

Právom ju volajú ,, vysnívaným kvetom záhrad“, pretože vyžaduje minimálnu starostlivosť, každý rok sa objaví a zo semena sa rýchlo rozmnožuje. Obľubuje radšej nižšiu teplotu a kvitne až do jesene. Má krásne, okrúhle, oranžové alebo červené, žlté, krémové kvety. Aj listy má charakteristické okrúhle. Najlepšie sa cíti v mierne kyslej dobre odvodnenej pôde.

Slúži ako veľmi dobrá ochrana proti chrobákom – najmä je dobré ich zasadiť blízko k paradajkám a k zemiakom. Môžme ju používať ako pascovú plodinu, pretože priťahuje vši. Jej jedlé kvety sú lahodnej, korenistej chuti, ktoré veľmi krásne ukážu pri stolovaní. Veľmi ľahko vylezie na plot tak cca do 120 – 140 cm výšky, ale v prípade, keď nevie sa do čoho chytiť, pobeží aj kvitne na zemi.

Kapucínka sa rýchlo rozširuje na pôde, a takto pomáha potlačiť buriny a zatieniť pôdu. Doporučuje sa sadiť blízko vysokých rastlín, napr. Paradajky, slnečnica, lahôdková kukurica.

Na zber kvietkov kapucínky je najlepšie ranné obdobie. Kvety a listy sa dajú zúžitkovať v šalátoch, v prílohách alebo pri dekorácii jedla. Celú rastlinu môžme zjesť.

Skvelo ju môžte zasadiť do črepníkov, závesných košíkov na parapety alebo záhrady.

Namiesto antibiotík kapucínka

Kaucínka tak ako je nenáročná, obsahuje tak veľa účinných látok. Jej liečivé účinky môžme pocítiť najmä v surovej forme. V kvetinke nájdeme horčičný olej, esenciálny olej, draslík a vitamín C. V surovom stave sa oplatí konzumovať aj preto, pretože je dobrým zdrojom C vitamínu a železa, teda pri anémii môže byť dobrým pomocníkom.

Kvety používame ako dezinfekčný prostriedok aj ako antibiotikum. Je schopná bojovať voči viac ako 40 bakteriálnym kmeňom. V semienku kapucínky sa napríklad nachádza také antibiotikum, ktorý tak znehodnotí baktérie, ktoré napadnú dýchacie cesty, že nezničia črevnú flóru.

Je veľmi účinná ju používať pri začiatočnej fáze bakteriálnej infekcii.Veľmi dobre lieči aj zápaly niektorých orgánov – obličky, ženské pohlavné orgány, prostatu, močový mechúr. Ale nielen voči baktériám, ale voči hubám a vírusom už dokázala svoje liečivé účinky. Často ju používajú v čajových zmesiach, pretože výborne znižuje zápaly.

Rastlinu so žltými a červenými kvetmi môžme používať aj na prevenciu bakteriálnej infekcie, môžme ju používať aj namiesto antibiotík alebo spolu s antibiotikami zosilňuje a zrýchli jej účinky.

Pre ľudský organizmus neznamená žiadne ohrozenie, môžme ju spotrebovať aj dlhší čas. Nesmieme sa báť od predávkovania. Môžu ju brať aj tehotné ženy a mladé mamičky, ale pri žalúdočných a črevných vredoch, pri obličkových ochoreniach a pri malých deťoch sa nedoporučuje jej používanie.

Esenciálny olej kapucínky je veľmi účinný pri vlasových lupinách, na zápaly a hojenie rán. Popri tom zvyšuje odolnoť organizmu, a môže byť aj súčasťou diéty, pretože pôsobí aj ako mierne preháňadlo.

Schizandra je popínavá liečivá bylinka z čínskej medicíny

Schizandra čínska alebo klanopraška je popínavá rastlina s nápadnými červenými plodmi. Jej účinok sa dá prirovnať k žen šeňu. Veľkými listami účinne zatieni i vašu pergolu. A to už sa vyplatí túto rastlinu zohnať, že?

Kedy a ako ju vysádzať

Sadeničky schizandry si môžete kúpiť a vysadiť počas celého roka. Schizandra potrebuje slnečné stanovište, pokiaľ chcete aby bohato kvitla a jej plody dozreli. Sadí sa do kyprej, priepustnej pôdy s dostatkom živín (pôdu doporučujeme vylepšiť kompostom). Každá sadenička potrebuje oporu, keď aj zo začiatku bude rásť veľmi pomali.

Ďaĺšia starostlivosť

Patrí k nej hlavne pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia. Doporučujem hnojivá s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. V prvých rokoch je dôležitá aj zálievka. Pretože schizandra má korene plytko pod zemou, je dobré ju muľčovať (kôrou alebo posekanou trávou). Na zimu mladé rastliny chránime čečinou.

Kedy sa dočkáme plodov a čo obsahujú

Plodov sa dočkáme asi 4 roky po výsadbe, dozrievajú v auguste a v septembri. Majú jasnú červenú farbu a chuťou sa podobajú ríbezliam. Obsahujú vitamíny C,A,E, vápnik, železo, draslík, síru a pomerne veľké množstvo koenzymu Q 10. Používajú sa teda na posilnenie imunity, pomáhajú pri chrípke a nachladnutí, kašli, bolestiach hlavy, depresívnych stavoch a znižujú hladinu krvného cukru.

Ako plody skladovať

Hrozná plodov trháme na jeseň, keď sú celé zrelé a to pri slnečnom počasí. Môžeme ich zamraziť a sušiť. V obidvoch prípadoch sa oplatí otrhať jednotlivé guličky, tie prebrať a ďalej spracovávať len zdravé plody. Sušíme v bedničkách vyložených paierom na chránenom, ale vetranom mieste.

Čaj z plodov

Najjednoduchším prípravkom z plodov schizandry je posilňujúci čaj. Hrsť sušených alebo zamrazených plodov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme asi 15 minút lúhovať. Potom precedíme a pijeme ešte teplé, môžeme osladiť medom.

Džem z plodov ako náhrada brusníc

Z plodov môžeme uvariť džem, podľa bežného receptu, t.j. asi 500g plodov schizandry a 500 g plodov schizandry a 500 g želírovacieho cukru. Zmes varíme 5 minút a ihneď plníme do čistých vymytých pohárov. Tento džem môžeme používať ku sviečkovej alebo zverine ako náhradu brusníc.

V auguste je čas na posledný strih a tvarovanie byliniek

August je z pohľadu záhradkára najlepší mesiac na dovolenku, ale nie je to tak jednoduché – i v auguste je na záhrade čo okrášľovať. Napríklad v bylinkovej záhrade, kde je najvyšší čas na správny rez a tvarovanie viacročných byliniek.

Správnym rezom v auguste docielite toho, že do jesene a príchodu prvých mrazov stihnú ešte dostatočne sa rozkošatiť, kríky byliniek potom ľahšie znášajú zimu.

Pokračovať v čítaní „V auguste je čas na posledný strih a tvarovanie byliniek“

AKO SPRÁVNE PESTOVAŤ OSTRUŽINY

Pestovanie ostružín sa veľmi podobá k pestovaniu malín, len ostružiny sú trochu náročnejšie na výber stanovišťa. Vyžadujú teplejšie polohy chránené pred mrazom a studeným vetrom. V chladnejších polohách ľahko vymŕzajú. Na vlahu naopak nie sú náročné. Najvhodnejší termín na výsadbu je jar vzhľadom k väčšej citlivosti na mráz.

Pokračovať v čítaní „AKO SPRÁVNE PESTOVAŤ OSTRUŽINY“