Alexander Gergely – Stránka 2 – Svet koreninových a liečivých rastlín

Typ pre vysoký výnos plodov a dlhú životnosť kríkov kanadskej čučoriedky

Jama pre zasadenie kríku by mala mať rozmer minimálne 50 x 50 cm a hĺbku 50 cm, ktorú vysypeme kyslou zeminou s prídavkom rašeliny o kyslosti pH 3,5 – 4. Pravidelným jarným hnojením hnojivami špeciálne vyrobenými pre potreby čučoriedok, predĺžíte životnosť kríku až na 30 rokov s pravidelným a vysokým výnosom.

Doporučený postup hnojenia: Začiatkom apríla s rozpusteným hnojivom v pomere 80 g na 10 l vody zalejeme korene a po 4 týždňoch to zopakujeme. Hnojenie by malo byť prevedené najneskoršie do poloviny júna, pri pestovaní v kontajneroch alebo kvetináčoch je nutné dodať živiny taktiež na jeseň, jednou z najvhodnejších a cenovo dostupnou variantou je Horká soľ.

Vzdialenosť výsadby jednotlivých rastlín od seba pre účelydrobného pestovania doporučujeme sadiť vo vzdialenosti cca 2,5 m x 1 m. Na povrchu je vhodné dosypať mulčovaciu kôru, alebo opadaným ihličím z dôvodu udržovania stálej vlhkosti so stabilnou mikroflórou, ktorá napomáha rozširovať koreňový systém. Pravidelným zalievaním v prvom roku výsadby napomôžeme kvalitnému zakoreneniu. Nezabudnite taktiež v zimnom období bez snehu a mrazov kanadské čučoriedky 2x zaliať.

Chcete mať veľkú úrodu jahôd?

Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra. V súčasnosti sa však pomerne často využíva aj jarná výsadba – najčastejšie v mesiacoch apríl a máj. Sadenice od nás sú kontajnerované s dobre vyvinutým balom.

Aké jahody sú najlepšie pre Vašu záhradu?

Vybrať spoľahlivú odrodu nie je až tak zložité, keď viete čo chcete. Keď od pestovania jahôd očakávate jednorázovú väčšiu úrodu ( ak chcete zavárať), zvoľte jahody razrodiace. Ak chcete jednu väčiu úrodu a potom priebežne zrejúce jahody, vyberte stálerodiace. Remonantné a stálerodiace odrody zvoľte pre priebežný zber po celú sezónu.

Pokračovať v čítaní

Jarná sejba koreninových rastlín

Ak sa dosť oteplí pôda, môžme začať so siatím byliniek v záhrade. Oplatí sa sadiť spolu so zeleninou, pretože pri zbere nájdeme vedľa seba zodpovedajúce páry.

Koncom februára, začiatkom marca môžme začať sejbu tých bylín, ktorí znášajú zimu ako petržlen, trebulka, žerucha a tieto nasleduje v apríli rukola, borák, pažítka. Teplomilné nechajme na stred mája, keď už pominie nebezpečenstvo mrazov. Sem patria majoránka, saturejka, bazalka a kapucínka. Trvalkové odrody môžme sadiť aj do črepníkov.

Pokračovať v čítaní

Zaujímavé!

Chcel by som sa s Vami podeliť o jeden dobrý, zdraviu prospešný recept z vavrínu pravého – bobkového listu (Laurus nobilis) z knižky p. Józsefa Kovácsa, ľudového liečiteľa:

,,Čistenie kľbov môžte prevádzať najjednoduchšie s vavrínovým čajom. 5g listov z vavrínu varte 5 – 8 minút v 3dl vody pod pokrývkou v dobrej (nepoškodenej) smaltovanej nádobe. Necháme to stáť 6 hodín, a potom počas 12 hodín pite za dúšok (nie viac!). Je najlepšie, keď čaj pripravíme večer, a na druhý deň ju pijeme. Toto ešte 2 krát po sebe idúcich dňoch opakujeme, a mesačne ešte 3 krát. Spolu teda za rok 12 krát.

Keď je pre Vás 3 za sebou idúce dni namáhajúce, tak to môžte aplikovať 1 deň počas troch po sebe idúcich týždňoch, napr. v sobotu.“

Zo záhradníckeho hľadiska je vavrín pravý (Laurus nobilis) veľmi cenený, pretože sa hodí ako pekný,zelený solitér, ale je ideálny ako aromatický, voňavý živý plot. Na pôdu nie je náročný, dá sa sadiť na pražiace slnko.

V ideálnych podmienkach má aj 10 cm dlhé listy. Je ešte zaujímavé, že na kuchynské účeli si vyberte radšej staršie listy, pretože sú aromatickejšie. Oplatí sa ju sadiť. U nás ju dostanete celý rok spolu s ostanými nami pestovanými bylinkami. Už ju môžte sadiť od marca: https://koreninovazahrada.sk/product_info.php/vavrin-pravy-bobkovy-list-laurus-nobilis-p-358

Ako pestovať zakrpatené ovocné stromy?

Zakrpatené ovocné stromčeky nie sú len stromy štepené na slabo rastúce podpníky, ale stromčeky s prirodzene nízkym vzrastom a pomalým rastom. Dorastajú do výšky 1,5 – 2 m.

Sú jednou z najvhodnejších foriem pre malé záhrady a na pestovanie v znádobách. Veľkosť nádob by mal byť pri jadrovinách (jabloň, hruška) min. 25 – 35 cm v priemere, pri kôstkovinách (čerešne, marhule a pod.) 45 – 50 cm. Veľkosť nádoby čiastočne určuje životnosť stromčeka. Čím väčšia je nádoba, tým väčší priestor poskytujeme koreňovému systému a tým väčšia zásobáreň živín a vody.

Substrát

Substrát (pôdu) vyžadujú humózny s dostatkom živín. Ideálna je nádoba so spodnou nádržnou vrstvou, prípadne treba do ťažšieho substrátu primiešať napr. perlit, aby sme preľahčili substrát a zamedzili tak premokreniu. Na dne nádoby by mali byť otvory na odtok prebytočnej vody.

Zálievka

Zálievku stromov v nádobe je potrebné vykonávať pravidelnejšie a častejšie (v porovnaní so stromami vo voľnej pôde), pokiaľ chceme dosiahnúť kvalitnú úrodu. Odporúčame intervaly 2-3 krát týždenne, počas prvej polovice jari, počas horúcich letných mesiacov odporúčame zalievať denne. Faktorom frekvencie zalievania je aj veľkosť nádoby a umiestnenie stromčeka. Všeobecne platí, že čím väčšia je nádoba, tým menej často budete musieť zalievať.

Menšie kontajnery vysychajú rýchlejšie. A rovnako, čím veternejším podmienkam sú vystavené, tým viac vody budú potrebovať. Vietor môže vysúšať nádoby rýchlo, aj keď nie je príliš teplý deň. Tiež závisí aj od zloženia pôdy. Ľahší substrát sa vysušuje rýchlejšie, ťažšia pôda udrží vodu dlhšie. Vždy však treba dbať na primeranosť zálievky a vyhýbať sa extrémom premokrenia a preschnutia substrátu. Pre zabránenie nadmernému vysychaniu, môžete vrch substrátu prikryť mulčovacou kôroudekoračným štrkom, prípadne použiť kokosové vlákno.

Presádzanie

Stromčeky treba presadiť približne každé dva roky, v závislosti od veľkosti nádoby, s tým, že stromčeku doplníme nový, najlepšie kompostový substrát. Tiež je vhodné úprava, prerezanie koreňového systému.

Rez

Po výsadbe jednoročný špičiak skracujeme na cca 40 cm od zeme, aby sa v prvom roku rastu dobre rozkonáril. V druhom roku necháme najmenej tri silné vetvy, ktoré skrátime na cca 20 cm od kmeňa.

Hnojenie

Hnojenie ovocných stromov v nádobách jepotrebné vykonávať častejšie ako pri stromoch rastúcich vo voľnej pôde. V špecializovaných obchodoch je už dostať kúpiť hnojivá, ktoré uvádzajú potrebné dávkovanie. V období kvitnutia a rodivosti môžete každé 2 týždne pridať do zálievky hnojivo na rajčiny.

Zazimovanie rastlín v nádobách

Pokiľ nemáme možnosť zazimovať stromček v nádobe v chladnej a svetlej miestnosti, je niekoľko typov, ako obaliť nádobu. Treba zapojiť fantáziu a aranžérske schopnosti. Dôležité je, aby sme ochránili koreňový systém pred namrznutím a nezabudli na miernu zálievku, aby stromček v zime nevyschol.

Vedeli ste to?

Potočnica lekárska

Čím viac viac vieme o potočnici lekárskej, tým je pravdepodobnejšie, že tohto chutného člene rodiny horčicovitých zavedieme do jedálnička. Objavme spolu aj žeruchu, a dozvieme sa, že podľa vedcov prečo je taká úžasná táto v živinách bohatá rastlina.

Pokračovať v čítaní

Kapucínka väčšia: mala by byť v každej záhrade

Má to viacej príčin, prečo ju volajú aj ,, vysnívaným kvetom záhrad“.

Právom ju volajú ,, vysnívaným kvetom záhrad“, pretože vyžaduje minimálnu starostlivosť, každý rok sa objaví a zo semena sa rýchlo rozmnožuje. Obľubuje radšej nižšiu teplotu a kvitne až do jesene. Má krásne, okrúhle, oranžové alebo červené, žlté, krémové kvety. Aj listy má charakteristické okrúhle. Najlepšie sa cíti v mierne kyslej dobre odvodnenej pôde.

Slúži ako veľmi dobrá ochrana proti chrobákom – najmä je dobré ich zasadiť blízko k paradajkám a k zemiakom. Môžme ju používať ako pascovú plodinu, pretože priťahuje vši. Jej jedlé kvety sú lahodnej, korenistej chuti, ktoré veľmi krásne ukážu pri stolovaní. Veľmi ľahko vylezie na plot tak cca do 120 – 140 cm výšky, ale v prípade, keď nevie sa do čoho chytiť, pobeží aj kvitne na zemi.

Kapucínka sa rýchlo rozširuje na pôde, a takto pomáha potlačiť buriny a zatieniť pôdu. Doporučuje sa sadiť blízko vysokých rastlín, napr. Paradajky, slnečnica, lahôdková kukurica.

Na zber kvietkov kapucínky je najlepšie ranné obdobie. Kvety a listy sa dajú zúžitkovať v šalátoch, v prílohách alebo pri dekorácii jedla. Celú rastlinu môžme zjesť.

Skvelo ju môžte zasadiť do črepníkov, závesných košíkov na parapety alebo záhrady.

Namiesto antibiotík kapucínka

Kaucínka tak ako je nenáročná, obsahuje tak veľa účinných látok. Jej liečivé účinky môžme pocítiť najmä v surovej forme. V kvetinke nájdeme horčičný olej, esenciálny olej, draslík a vitamín C. V surovom stave sa oplatí konzumovať aj preto, pretože je dobrým zdrojom C vitamínu a železa, teda pri anémii môže byť dobrým pomocníkom.

Kvety používame ako dezinfekčný prostriedok aj ako antibiotikum. Je schopná bojovať voči viac ako 40 bakteriálnym kmeňom. V semienku kapucínky sa napríklad nachádza také antibiotikum, ktorý tak znehodnotí baktérie, ktoré napadnú dýchacie cesty, že nezničia črevnú flóru.

Je veľmi účinná ju používať pri začiatočnej fáze bakteriálnej infekcii.Veľmi dobre lieči aj zápaly niektorých orgánov – obličky, ženské pohlavné orgány, prostatu, močový mechúr. Ale nielen voči baktériám, ale voči hubám a vírusom už dokázala svoje liečivé účinky. Často ju používajú v čajových zmesiach, pretože výborne znižuje zápaly.

Rastlinu so žltými a červenými kvetmi môžme používať aj na prevenciu bakteriálnej infekcie, môžme ju používať aj namiesto antibiotík alebo spolu s antibiotikami zosilňuje a zrýchli jej účinky.

Pre ľudský organizmus neznamená žiadne ohrozenie, môžme ju spotrebovať aj dlhší čas. Nesmieme sa báť od predávkovania. Môžu ju brať aj tehotné ženy a mladé mamičky, ale pri žalúdočných a črevných vredoch, pri obličkových ochoreniach a pri malých deťoch sa nedoporučuje jej používanie.

Esenciálny olej kapucínky je veľmi účinný pri vlasových lupinách, na zápaly a hojenie rán. Popri tom zvyšuje odolnoť organizmu, a môže byť aj súčasťou diéty, pretože pôsobí aj ako mierne preháňadlo.

4 bylinky, ktoré nielen omladzujú, ale sú aj vynikajúcimi bojovníkmi proti demencii

Ajurveda je viac ako mnohotisíčročná tradicionálna liečebná sústava, ktorá pochádza z Indie.Vytvorenie tohto životného štýlu Vám pomáha predlžovať život, a aby sme udržiavali čím ďalej mladým náš organizmus. V nasledujúcom článku Vám predstavím takéto bylinky, pomocou ktorých vieme bojovať voči demencii, a môžeme tomu aj zabrániť.

Pupočník ázijský – Gotu kola (Centella asiatica)

Túto bylinku už mnohé storočia v Číne používajú v liečiteľstve, predovšetkým má dobrý efekt na cerebrálny systém, ale vo všeobecnosti je vhodná na detoxikáciu. Predovšetkým vo veľkom množstve obsahuje vitamin B1-, B2- a vitamin B6, takže pomáha zlepšiť bdelosť, koncentráciu a pomôže pri sústredení, a navyše môže sa aplikovať pri liečení depresie a úzkosti.

Brahmi -Bacopa drobnolistá (Bacopa monnieri)

V Ajurvédii túto bylinku používajú na zosilnenie nervového systému, na zlepšenie memórie a kognitívnych funkcií. Svoju účinnosť dokazuje aj pri Alzcheimerovej chorobe. Počas skúšobného obdobia je veľmi užitočná, keď chceme zlepšiť svoju pamäť alebo sa cítime nadmerne unavení.

Indický žen šeň – Ašhwagandha (Withania somnifera)

Najdôležitejší omladzovací prostriedok v Ajurvéde je Aschwagandha, alebo indický žen šeň. Nielenže zosilňuje nervy ale má ukludňujúce účinky, a predovšetkým fantasticky pôsobí na nervové vyčerpanie, na nespavosť a na únavu. Kvôli lepšej absorpcii sa ju oplatí spotrebovať s mliekom.

Kurkuma – Kurkumovník dlhý (Curcuma Longa)

Kukuma popri tom, že je prírodný antibiotikum, zosilňuje zažívanie, a prospeje aj črevnej flóre. Pretožemá vysoký obsah antioxidantov, pomáha ľudskému organizmu v boji proti voľným radikálom. Vďaka jej účinkom znižovania zápaľu sa môže aplikovať pri zápaľových kľbových problémoch, nadovšetkým zabraňuje v mozgu pri Alzcheimerovej chorobe usadenie beta-amiloid-plakkov, teda aj pri tejto chorobe sa dá výborne používať.

Schizandra je popínavá liečivá bylinka z čínskej medicíny

Schizandra čínska alebo klanopraška je popínavá rastlina s nápadnými červenými plodmi. Jej účinok sa dá prirovnať k žen šeňu. Veľkými listami účinne zatieni i vašu pergolu. A to už sa vyplatí túto rastlinu zohnať, že?

Kedy a ako ju vysádzať

Sadeničky schizandry si môžete kúpiť a vysadiť počas celého roka. Schizandra potrebuje slnečné stanovište, pokiaľ chcete aby bohato kvitla a jej plody dozreli. Sadí sa do kyprej, priepustnej pôdy s dostatkom živín (pôdu doporučujeme vylepšiť kompostom). Každá sadenička potrebuje oporu, keď aj zo začiatku bude rásť veľmi pomali.

Ďaĺšia starostlivosť

Patrí k nej hlavne pravidelné prihnojovanie počas vegetačného obdobia. Doporučujem hnojivá s obsahom dusíka, draslíka a fosforu. V prvých rokoch je dôležitá aj zálievka. Pretože schizandra má korene plytko pod zemou, je dobré ju muľčovať (kôrou alebo posekanou trávou). Na zimu mladé rastliny chránime čečinou.

Kedy sa dočkáme plodov a čo obsahujú

Plodov sa dočkáme asi 4 roky po výsadbe, dozrievajú v auguste a v septembri. Majú jasnú červenú farbu a chuťou sa podobajú ríbezliam. Obsahujú vitamíny C,A,E, vápnik, železo, draslík, síru a pomerne veľké množstvo koenzymu Q 10. Používajú sa teda na posilnenie imunity, pomáhajú pri chrípke a nachladnutí, kašli, bolestiach hlavy, depresívnych stavoch a znižujú hladinu krvného cukru.

Ako plody skladovať

Hrozná plodov trháme na jeseň, keď sú celé zrelé a to pri slnečnom počasí. Môžeme ich zamraziť a sušiť. V obidvoch prípadoch sa oplatí otrhať jednotlivé guličky, tie prebrať a ďalej spracovávať len zdravé plody. Sušíme v bedničkách vyložených paierom na chránenom, ale vetranom mieste.

Čaj z plodov

Najjednoduchším prípravkom z plodov schizandry je posilňujúci čaj. Hrsť sušených alebo zamrazených plodov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme asi 15 minút lúhovať. Potom precedíme a pijeme ešte teplé, môžeme osladiť medom.

Džem z plodov ako náhrada brusníc

Z plodov môžeme uvariť džem, podľa bežného receptu, t.j. asi 500g plodov schizandry a 500 g plodov schizandry a 500 g želírovacieho cukru. Zmes varíme 5 minút a ihneď plníme do čistých vymytých pohárov. Tento džem môžeme používať ku sviečkovej alebo zverine ako náhradu brusníc.

Vypestujte si svoj vlastný japonský chren tzv. wasabi

V našich podmienkach ho poznáme ako štiplavú prílohu k suši, málokto však vie, že wasabi si môžete vypestovať i v našich podmienkach. V mnohých pohľadoch sa podobá nášmu starému známemu chrenu, na rozdiel od nej však vyžaduje pestovanie v prenosných nádobách – k odolnosti proti mrazom má opravdu ďaleko.

Japonská bylinka Wasabi japonica ( syn. Eutrema wasabi) patrí do čeľadi brukvovitých (Brasicaceae), rovnako ako chren dedinský. Dorastá približne 20 – 30 cm. Listy sú veľké, výrazne zelené a vyrastajúce zo silného koreňa – práve z nej sa neskoršie získava svieža zelená hmota známa ako wasabi. Kvety sú nenápadné, drobné a biele. Najlepšie sa jej darí v chladnejších oblastiach, v oblastiach vodných tokov a pod. Vyžaduje tieň vyšších stromov alebo kríkov. Nevadí mu, keď jej korene umýva chladná voda (okolo 12°C) a teploty neklesnú pod 8°C.

U nás ako izbová rastlina alebo kráska z črepníku s obráteným životným režimom

Ak chcete pestovať wasabi doma, uložte sadeničky do väčšieho kvetináča naplneného humusovitou výživnou pôdou. Od jari do jesene potrebuje stredne slnečné stanovište, chránené pred vetrom a silným dážďom. Má rada výdatnú zálievku, ale aj tak moc neporastie. A prečo je to tak?

Ideálna teplota vývoja sa u wasabi pohybuje medzi 8 – 18 °C, takže keď ho umiestnite do zimnej záhrady alebo iného vhodného svetlého zimovišťa, začne vtedy ten pravý tanec. Objavia sa nové listy, tie nové sa zosilnia a začnú prirastať nové korene. V tejto dobe je vhodné prihnojovanie najlepšie klasickým kombinovaným hnojivom 1 x do mesiaca.

Zber pre priamu konzumáciu

A ako využiť wasabi v kuchyni? Stačí odrezať celý koreň i s listami. Koreň dobre umyjeme a nastrúhame – moc dlho nevydrží, takže vždy odoberieme len také množstvo, ktoré v horizonte 2 – 3 dní konzumujeme.

Môj tip: Už po 0-15 minútach na vzduchu stráca wasabi väčšinu aromatických látok. Nespotrebované nastrúhané korene preto vždy uložte do vákuovej krabičky a dobre uzavrite. Nenastrúhaný koreň schováme do chladničky zabalený do potravinovej fólie. Spodnú časť je taktiež možné ponoriť do nádoby s vodou.

A čo s natrhanými listami? Môžete ju využiť ako trošičku štiplavú šalátovú zeleninu alebo ju použiť pod mäso. Môžete ju naložiť do slaného nálevu alebo sójovej omáčky. Mladé listy chuťou sa podobajú k žeruche, staré a tmavé sú veľmi ostré až chrenové.

Už ste niekedy jedli wasabi?

Pokiaľ patríte medzi pravidelných návštevníkov ázijských reštaurácií, určite odpoviete ÁNO. To vás vyvediem z omylu. Pravé wasabi je veľmi drahé a i sami Japonci ho často nahradzujú obyčajným ,,seiyó wasabi“, čo nie je nič iného ako obyčajný nastrúhaný chren s korením, horčice a zeleného farbiva. Na našom trhu sa pravé wasabi prakticky zohnať nedá. A to je o dôvod viac, prečo si ho skúsiť vypestovať.