V tomto príspevku môžete získať informácie týkajúce sa starostlivosti o stéviu, ako aj informácie o jej zbere. Stévia (Stevia rebaudiana) je citlivá rastlina, a preto si vyžaduje výnimočnú starostlivosť. Pozrime sa na to, čo potrebuje!
Semená stévie klíčia veľmi ťažko, tak obyčajne používame planty stévie. Stéviové priesady si môžete veľmi ľahko objednať. Pozrieme sa, ako k tomu treba pristupovať!
Začíname…
V prvom rade je potrebné presvedčiť sa, že kupované priesady sú Stevie rebaudiana, pretože je to jediná sladká odroda. Stonky stévie sa veľmi ľahko lámu, no záhradkári našli niekoľko dobrých riešení pre ich zasielanie. Priesady by mali byť zaslané po posledných mrazoch, pretože neskoršie, vo veľkých horúčavách, rastliny veľmi pocítia presádzanie. Po doručení rastlín dbajme na to, aby sa čím skôr dostali von, pretože môžu medzičasom vyschnúť.
V záhrade sadíme rastlinky na 25 až 30 centimetrovú vzdialenosť do riadkov. Do jednotlivých riadkov ich vysádzame „cikcakovite“. Vykopeme jamku, do ktorej nalejeme vodu a rastlinku nasadíme o čosi hlbšie, ako bola v črepníku. Potom zakryjeme koreňový bal a ešte raz ju polejeme.
Keď rastlinky vysádzame v slnečnom počasí, je veľmi dobré, keď okolo nich dáme trochu muľču, aby si zachovali vlhkosť. Ak ich vysádzame skoro na jar, prípadne bývame v studenej oblasti, je potrebné zakryť rady, aby rástli rýchlejšie, a aby sme ich ochránili pred mrazmi.
Stéviu môžeme pestovať aj vonku v kontajneri. Črepník naplníme kvalitnou zeminou bohatou na organické látky, pretože tak rastlinky nebudú potrebovať ďalšie hnojenie. Stéviu potešíme, keď ju prihnojíme raz mesačne výťažkom z morských rias. Je dobré používať črepníky z dreva alebo dvojvrstvové črepníky preto, aby sme ochránili korienky pred letnými horúčavami.
Počas chladného počasia môžeme dať stéviu na priame slnko, ale postarajme sa o tienenie počas horúcich dní, aby pôda nevyschla. Pokiaľ ju pestujeme ako trvalú rastlinu, pred mrazmi ju ochránime umiestnením vo vnútri.
Priateľské rady pri pestovaní stévie
O stéviu sa staráme ako o zeleninu. Po príchode slnečného počasia, približne po jednom mesiaci musíme zeminu muľčovať v hĺbke 7,5 – 15 cm organickými odpadmi, ako napríklad tráva, slama, seno alebo kompost. Toto riešenie ochráni plytké korienky a zároveň bude udržovať vlahu.
Pre stéviu je dôležitá rovnomerná vlhkosť. Pokiaľ neprší, rastlinku polievame raz alebo dvakrát týždenne. Piesočnatá zemina vyžaduje častejšie polievanie. Kvapková závlaha je na tento účel priam fantastická, pretože zabezpečuje priebežnú vlhkosť pre rastlinu bez toho, aby listy ostali mokré.
V lete, keď začne stévia rapídne rásť, môžeme „zapracovať“ do pôdy trocha dusíku alebo organické hnojivo. Po tridsiatich až šesťdesiatich dňoch po vysadení odporúčame použiť listové hnojivo.
Silné vetry môžu polámať stonky rastliny. Kvôli rozkošateniu sa odporúča odštiknúť vrcholčeky rastlín 3 – 4 týždenne. Ak je taká možnosť, rastlinu pestujme na mieste chránenom proti vetru. Ak také miesto nenájdeme, môžeme rastlinu priviazať ku kolíku.
Aké choroby môžu napadnúť rastlinu?
Stéviu môžu napadnúť najmä dva druhy húb,a to Septoria steviae a Sclerotinia sclerotiorum. Škodcovia zvyčajne problémy nerobia. Sclerotinia zanecháva na stonke blízko pôdy tmavohnedé rany. Dôsledkom napadnutia rastlina najprv zvädne, a potom vyhynie. Stéviu napadnú choroby zvyčajne v zrelom veku.
Záhon v záhrade pravidelne zbavujme buriny,pretože to pomáha rastline viac odolávať chorobám. Hmlisté a daždivé počasie, ako aj stojaca voda napomáhajú k vytvoreniu hubovitých chorôb, preto je potrebné tomu predchádzať a vyhýbať sa tiež polievaniu listov rastliny.
Pravidlá zbierania listov
Čerstvé listy sa dajú použiť na čaj, ale môžeme zjesť aj 1 – 2 listy. V kombinácii s mätou majú veľmi dobrú chuť. Pred kvitnutím je stévia najsladšia, čo zapríčiňujú krátke dni. Kvitnutie trvá od stredu leta až po koniec jesene. Rastlinky treba obrať pred prvými mrazmi, prípadne keď začína kvitnúť. Celú rastlinu je potrebné zrezať tesne nad zemou.
Keď chceme stéviu pestovať ako trvalku, zrežeme rastlinu cca 14 cm nad zemou, aby prežili zimu a znova vyrástli.
Sušenie
Stévia sa ľahko suší zavesením hlavičkou dole na suchom, teplom mieste. Do zväzku dáme niekoľko rastlín a zviažeme ich za stonky gumičkou. Ak je rastlín veľa, pomôžeme si nejakým lanom alebo drôtom, a takto ich následne zavesíme.
O niekoľko dní môžeme obrať listy zo stoniek a vložiť ich do čistej nádoby, napríklad do zaváraninovej fľaše. Takto môžu zotrvať aj niekoľko rokov. Keďže stonky nie sú také sladké, môžeme ich zahodiť do kompostu. K dispozícii je i druhé riešenie zberu – čerstvé lístky odtrhneme zo stonky a vyložíme ich na slnko, keď je obsah pary vo vzduchu nízky (nižší ako 60 %).
Pokiaľ sušenie trvá 8 alebo menej hodín, z rastliny sa stratí málo Stevioside. Stévia sa dá sušiť aj v sušičke ovocia pri teplote 37 – 43°C. Listy v sušenom stave sú chrumkavé, sypké a bledozelené.
Ako sušinu používame?
Celé listy sa používajú na prípravu čaju. Veľmi ľahko sa dá pripraviť stéviový prášok pomocou kuchynského robota alebo kávového mlynčeka. Takto získaný prášok môžeme použiť do jedál. Na dlhodobejšiu úschovu je potrebné používať čistú zaváraninovú fľašu.