Liečivé účinky fíg sú veĺmi prekvapivé……Javí sa ako jednoduché ovocie, ale v skutočnosti každá jej časť je liečivá.
Figa (Ficus carica)
Figa patriaca do rodiny jahodovitých stromov (Moraceae) je krík alebo strom, ktorý môže existovať od nízkej podoby až po 10-12 m vysoký kus. Kmeň je hladký, kôra je sivá. Má veĺké listy, ktoré sú na krajoch zubkaté. Plody sú figy.
Figa je v štátoch Stredomorského mora starodávnou rastlinou. Na území Sahary bol už známy pred 10000 rokmi a na liečivé ciele sa používajú od tohto času.
Aj u nás sa pestuje. Najlepšie sa cíti na južných svahoch. Tam už začiatkom augusta je plný zrelého ovocia.
Liečivé účinky fíg – ovocie
Ovocie sa dá konzumovať surové aj sušené. Používajú ju aj ako zaváraninu.
Surová figa obsahuje 13 – 20% cukru (glukózy), znižuje zápal, obsahuje flavonoidy, vitamíny (betakarotin), vitamíny (B1, B3, PP a C), minerálne látky ( napr. železo, darslík, vápnik), ako aj enzimy (proteaz, lipaz, diastaz) a organické kyseliny. Ovocie fíg v polozretej forme je zelené, v úplnej zrelosti hnedé, alebo u niektorých odrôd fialové.
Ovocie je bohaté v obsahu sacharidov, je vynikajúci zdroj živín. Figy a výrobky z nej sú účinné pri ťažkostich dýchacích ciest. Ovocie znižuje nepriaznivé účinky afty v ústnej dutine a zmierňuje kašeĺ.
Liečivé účinky listov fíg
Listy sú bohaté v organických kyselinách. Je vynikajúci regulátor krvného cukru, ale má aj protivírusové a protinádorové účinky. Na základe portugalských výskumov bolo dokázané, že listy majú vplyv na zníženie úrovne triglycerinu, a cez to na má prospešné účinky pri cukrovke. Puky dávajú do glycerinu a tento extrakt používajú na liečenie zápalu žalúdka.
Liečivý účinok mliečnej šťavy fíg
Mliečnu šťavu fíg (latex) využívajú tradične na zmiernenie menších bolestí. Je účinná aj pri herpese. Liečenie herpesu v domácich podmienkach sa môže uskutočniť so štetkovaním šťavy z fíg a naviac aj konzumáciou fíg.
V tomto článku chcem s Vami rozbaliť v poslednom čase najpopulárnejšiu tému. Čo sú to tie zimovzdorné banánovníky? Čo musíme o nich vedieť a čo je trpká pravda v súvislosti s nimi, o ktorom málokedy padne reč?
Na začiatku by som chcel podotknúť, že ja nepestujem módne odrody posledných rokov, a nie je mojim cieĺom s týmto článkom úverová škoda, len by som chcel objasniť, s čím by ste mali počítať ohĺadom týchto odrôd, aby ste sa nakoniec nesklamali. Popísané tvrdenia sú zo zahraničných alebo z vlastných skúseností v súvislosti s nie mrazuvzdornými ale rodiacimi odrodami.
Čo by sme čakali od týchto rastlín? Pravdupovediac, to čo od jabloňa. Vysadím, polievam ju, zakvitne, prináša ovocie, zjem ovocie a každý sa teší. No toto je to, čo nie je také jednoduché.
Zimovzdorný?
V prvom kole si pozrieme tento pojem, ktorý viacerí poznajú mylne. Zimovzdorný. No toto je to zázračné slovo, s ktorým sa dá doma všetko predať. K tomuto ešte idú mrazuvzdorný, mrazuodolný, zimoodolný a nekonečná zmes takýchto pojmov, komu čo sa dá lepšie vysloviť. Sám pojem mrazuvzdorný znamená, že daná rastlina tam je zimovzdorná, kde priemerné zimy bez nejakých plus ochrán bez újmy je schopný znášať. Hotovo, toto je také jednoduché. Tu sa nedá vyhovárať . Keď ju už treba zakrývať a môže zamrznúť, to už nie je zimovzdorné. To znamená, napr. japonský banánovník (Musa basjoo), nie je na mieste to meno, že je zimovzdorný. Čo to znamená mrazuvzdornosť? Toto je tá záporná hodnota teploty, čo rastlina znáša bez ujmy. Toto sú v prípade basjoo rôzne hodnoty, pretože listy rastliny majú mrazuvzdornosť (-2-3°C), falošný kmeň (-6-8°C) a podzemok pod zemou (-15 -16°C). Od tejto teploty nižšie sa buňky rastliny nenávratne poškodia, jedným slovom rastlina uhynie.
V súčasnosti mrazuvzdornosť najpopulárnejších odrôd vysoko zaostáva od horeuvedenej odrody a nemôžme hovoriť o jej odolnosti voči zime. Viete čo je zimovzdorný doma? Brečtan, ale nie tie rastliny, o ktorých je reč. Tieto v závislosti od odrody majú niekoĺko stupňový rozpor v odolnosti voči mrazu, ale v podstate falošný kmeň vydrží -5-6°C krátke obdobie (pár dní), a podzemok je do -8-10°C mrazuvzdorný.
Môže prísť návrh, že v súčasnosti nie sú také mrazy, skoro nie je ani zima. V tomto je pravda, ale nikdy nevieme tušiť, že kedy môže prísť k vážnejšiemu ochladeniu. Nie je na to záruka, že len tak u nás prezimuje banán takéhoto typu, plus keď chceme aj úrodu, vtedy je dôležitá mrazuvzdornosť podzemku.
Rodiaci?
A teraz sa pozreme na to, ako vyzerá prinášanie kvetov banánovníkov a ich dozrievanie. Banánovník vie vtedy kvitnúť, keď je mocný, je vyvinutá k tomu rastlina, aj podzemok. V ideálnom prípade medzi kvitnutím a dozrievaním ovocia uplynie 5-7 mesiacov. Toĺko času je treba k tomu, aby sa kvetenstvo rozkvitlo, ovocie narástlo a poriadne dozrelo. Ale, keď podzemok zamrzne a banánovník začína od nuly, tak v tom roku je málo pravdepodobné, že rozkvitne.
Keď začne neskoro kvitnúť a medzitým ju zastihne mráz, vtedy zamrznú kvety, úroda , taktiež sa nedá z nej jesť. Takpovediac, keď nie je chránená od mrazov, tak nebudeme mať čo okoštovať. Existuje málo skúseností, že čo sa udeje, keď ovocie nie je zrelé a primerané, dostane rastlina zakúrené zakrytie. Totiž v tomto prípade trteba zrezať listy, aby sme mohli dať prikrývku okolo rastliny. Bez lístia ale nie je fotosyntéza, nie je tvorba cukru, čo je veĺmi dôležité pre rastlinu, a v poslednom rade kvôli vývoju a ovocia. Videl som už niekoĺko pár takýchto prípadov, ale žiaĺ v každom prípade ovocie v zime padlo.
Pozrime sa, čo by bol ideálny prípad?
Rastlina znášala aspoň s 2 m vykurovaným krytím. Na jar už začala prinášať mladé listy pod krytom. Kvitnutie začína najneskôr v mesiaci jún-júl, aby najneskôr v decembri (keď sa už objavia prvé vážne mrazy) dozreli plody. No, toto nepôjde tak jednoducho, no podĺa mňa toto asi každý vie.
Tieto odrody sa väčšinou publikujú ako zimovzdorné a rodiace banánovníky:
Musa „Dajiao“: táto odroda vznikla skrížením odrôd sikkimensis a balbisana. Môže narásť do 3-3,5 m, mrazuvzdornosť podzemku je -7-8°C.
Musa „Hajaray“: vznikla skrížením odrôd sikkimensis a Rajapuri. Očakávaná výška je okolo 6m, mrazuvzdornosť podzemku je -10-12 °C.
Musa „Helens hybrid“: skríženie sikkimensis a Chinichampa. Očakávaná výška 5 m, mrazuvzdornosť -12-15 °C, jej ovocie obsahuje semená. U mňa už roky prezimuje vonku, len ju zamuĺčujem, zamrzne až k zemi, ale isto prezimuje, a na jeseň má už 3-4 metre.
Musa “ Himalayan Fruit“: toto je selektovaná, zlepšená odroda Dajiao, je o niečo mrazuvzdornejší a jej ovocie zreje rýchlejšie, ale u nás nie je rozšírená. Očakávaná výška 2-2,5 m, mrazuvzdornosť podzemku je -8-10 °C.
Musa „Himalayan Mountain“: objavili ju na severnej Indiánskej strane Himalájí. O mrazuvzdornosti nie sú údaje ale sú podobné odrode Dajiao. Očakávaná výška okolo 3m.
O ostatných odrodách by som nechcel písať, pretože buď nie sú jedlé alebo majú tak nízku mrazuvzdornosť (-4-5°C), že nemá význam hovoriť o nich v tomto článku.
Nehovorím o tom, že popisy o mrazuvzdorných a rodivých banánovníkoch sú klamlivé, ale sú informácie, o ktorých nie je reč, a preto zákazníci kupujú tieto rastliny tak, že nedisponujú všetkými informáciami.
Už počas prvého roku a v závislosti od odrody a pestovateľských podmienok môže narásť aj do 1,5 – 2,5 m výšky. Každý bude obdivovať Váš banánovník, ale existuje niekoĺko pokynov, ktoré treba dodržať pri jej pestovaní!
Predovšetkým opatrne rozbal rastlinu zo sáčka, aby sa neporušila stonka! Dajte ju na tácku, a polejte ju, ale nie veľmi studenou vodou.
Tieto rastliny sme pestovali v sklenníku, kde nefúka vietor alebo nezasiahne na ne UV žiarenie. Zvykávanie ku priamemu slnečnému žiareniu nech prebieha postupne, v opačnom prípade listy rastliny zhoria! Doporučuje sa presadiť do väčšieho črepníka alebo do voĺnej pôdy od konca apríla do konca augusta. Výsadbu uskutočnite na jar po mrazoch! Od konca augusta sa už nedoporučuje výsadba, radšej ju zasaďte do väčšieho črepníka, a na jar ju vysaďte do voĺnej prírody. Rastlinu počas zimy držte v chladnej, bezmrazivej miestnosti! Použite kyprý, humusovitý na živiny bohatý substrát!
Do črepníka vysadené rastliny je dobré dať na von, do záhrady, na terasu alebo balkón. Banánovník má rada polotienisté, do polovice slnečné a do polovice tienisté stanovište. Horúce pražiace slnko nie je pre ňu najžiadanejšie, ale si postupne zvykne. Kraje listov môžu zhnednúť, a naviac časť listov môže aj zoschnúť. Zoschnutie spodných listov je prirodzený jav, tieto listy treba jednoducho odrezať.
Pri výsadbe treba vykopať jamu aspoň 50×50 cm, do ktorého treba zamiešať zrelý, kompostovaný hovädzí hnoj, alebo do pôdy treba zamiešať umelé hnojivo alebo výživu v tekutej forme!
Počas letných mesiacov vyžaduje každodenné bohaté zalievanie!
Pri črepníkovej rastline nech vytečúca voda nestojí pri nej, z mysky ju treba vždy vyliať, pretože stojaca voda môže zapríčiniť hnilobu! Rastliny v črepníku pred prvými mrazmi schovávame do bezmrazivej, chladnej miestnosti (pivnica, garáž). Počas zimných mesiacov ju treba zalievať minimálne raz za 2-4 týždne.
Aj vonku vysadené rastliny treba chrániť pred mrazmi. Pri prvých mrazoch listy banánovníka zožltnú a zamrznú. Vtedy treba kmeň zrezať na 50-60 cm a zakryť ju s látkou ktorá dýcha napr. netkaná textília, slama .(umelú hmotu nepoužívajte, pretože banánovník zhnie!)
Väčšinou od 3. roku aj zarodí. Dobre zakryté korene na jar, okolo apríla prinesú nové výhonky a začnú rýchlo rásť.
Rastliny ktoré pestujeme v črepníku od mája vyložíme na von. Mladé rastliny nemôže poškodiť mráz, preto vysadenie vykonajte po mrazoch! Keď sa už dobre zakorenili, nasledujúcu zimu bez problémov môžte prezimovať.
Verbena je stará bylinka, ktorej bola prikladaná magická moc. Pri svojich rituáloch ju využívali druidovia. V ľudovom liečiteľstve sa uplatnila pre svoje mnohostranné využitie. Nájdeme ju v prírode, ale i na záhrade si ju môžete pestovať pre vlastnú zásobu.
Železník lekársky (Verbena officinalis) môžete poznať aj pod názvom verbena. Verbenu nájdeme na suchších a na živiny chudších miestach. Na pastvinách, medziach, pozdľž ciest alebo na hromadách kamení.
Rastlina je rozvetvená v hornej časti, dorastá do výšky 20-70 cm. Kvety sú usporiadané v tvare hrozna, farby bledo fialovej. Verbena je zaradená medzi ohrozené druhy. Kvitne v júli až auguste.
Bylinka s dlhou históriou
Verbena nie je náš pôvodný druh, ako by sa mohlo zdať. Jej domovinou je oblasť Stredomoria a Afriky, u nás sa rozšírila už v dávnych dobách. Keltovia ju považovali za jednu z najdôležitejších magických byliniek a taktiež ju využívali k rôznym rituálom. Slúžila ako afrodisiakum a pridávala sa do nápojov lásky.
Účinky na naše zdravie
Doporučuje sa pri žalúdočných ťažkostiach a nechutenstve. Dezinfikuje črevá, zmierňuje kŕče a normalizuje črevnú mikroflóru. Podporuje pečeňové funkcie. Dezinfikuje črevá, mierni kŕče a normalizuje črevnú mikroflóru. Podporuje pečeňové funkcie.
Zmierňuje bolesti v krku a kašeľ, rozpúšťa hlieň a tlmí zápaly. Uvoľňuje upchaté dutiny. Vie znižovať aj horúčku. účinne pomáha u spastických stavov pri astme. Čaj je vhodné piť v období viróz.
Vie pomáhať s bolesťami hlavy pri menštruácii. Na tento zdravotný problém sa skôr hodí tinktúra ako pitie čaju. Môže sa podávať i u psychogénne spôsobených bolestiach hlavy.
Všeobecne pôsobí pri bolestiach, ako napríklad bolesť chrbtice, krče svalov alebo neuralgia trrojklanného nervu. Vykazuje taktiž ľahký ukľudňujúci účinok, čoho sa využíva pri miernych depresiách a melancholických stavoch. Pomáha pri rekonvalescencii po dlhotrvajúcich chorobách.
Má močopudný účinok, využíva sa preto pri zadržiavaní vody v tele. Niekedy je doporučovaný pri neplodnosti, stimuluje vaječníky. Harmonizuje hormonálny systém, môže pomôcť pri vyvolaní menštruácie.
Vo forme obkladov sa aplikuje na vyrážky, nehojáce sa hnisavé rany, poštípanie hmyzom, jačmenné a vlčie zrno. Má tendenciu znižovať tlak. Preventívne sa kloktá proti zubnému kazu, pri paradentóze a zápachu z úst.
Čo zbierame a ako používame
Zbiera sa kvitnúca vňať. Pre prípravu čaju budeme potrebovať 1 lyžicu sušených byliniek, ktorú prelejeme vriacou vodou ( zhruba šálok) a necháme 5 minút vyluhovať, scedíme.
Pokiaľ potrebujeme obklad, nachystáme si zväzok kvitnúcej vňaťe verbeny, ten nakrájame na menšie kúsky. Dáme do hrnca a povaríme s octom(približne 1 hrnček). Prisypeme ovesné vločky, aby sa zmes zahustila do kaše a dáme do plátna. Priložíme na bolavé miesto.
Začiatkom jari a leta v mnohých bytoch a terasách sa objavujú muchy a komáre. Boj proti nim je nie len monotónny ale veľa krát i neúčinný. Táto hmyz veľakrát pokazí náladu rodinných grilových partií, vyrušuje bezstarostné hry detí v záhrade, a znemožní konzumáciu večere pri otvorenom okne.
Aj to je dobré vedieť, že následky objavenia takýchto chrobákov nechodí len so bzučaním, ale predovšetkým vážne ohrozujú naše zdravie a zdravie našich príbuzných. Nepovšimnutá domáca mucha môže rozširovať početné množstvo baktérií, ktoré môžu spôsobiť niekoľko chorôb. Môžme dostať bacilovú červienku, ktorá je infekčná črevná choroba, ale aj salmonelovú otravu.
Málokto vie, že aké je ľahké prírodnou cestou chrániť svojich známych od týchto ohrození.Rastliny s intenzívnou arómou znamenajú veľmi príjemné riešenia na to, aby sme sa oslobodili od hmyzu v našich bytoch, domoch a záhradách.
Geránium alebo voňavý muškát je veľmi populárna rastlina, ktorú môžme často stretnúť na balkónoch a terasách. Popri dekoratívnych vlastnostiach ich charakterizuje aj repelentová vlastnosť. Levanduľa má podobné vlastnosti, jej listy vypúšťajú nepríjemnú arómu pre muchy a komáre. Kocúrnik je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá sa dá používať aj v záhrade. Aj také bylinky ako bazalka a rozmarín účinne odpudzujú muchy aj komáre, a úspešne sa pestujú v záhrade alebo na parapete v kuchyni.
Sadenie takýchto rastlín má viacero výhod. Toto je prvé a najzreteľnejšie, že z hľadiska ekologického a ochrany životného prostredia sa môžme bezpečne chrániť pred nepríjemnými muchami a komármi vo vašich domoch alebo v záhradách.
Okrem toho tento boj zahŕňa existenciu krásnych a úžasných kvetín vo Vašom dome aj v záhrade. Nemôžme zabudnúť aj o chuťovej hodnote týchto byliniek, ktoré môžme použiť na ochutenie jedál, ako aj môžme z nich pripraviť aromatický a terapeutický kúpeľ.
Keď máte radi ochladzujúce a nie moc sladké ľadové krémy, toto musíte vyskúšať! Je chutnejšia ako citrónová zmrzlina, aj doma ju môžete ľahko pripraviť!
Pretože bazalka nie je len koreninová rastlina, ale aj liečivá, ľudové liečiteľstvo už stáročia ju používa na rôzne ciele. Nie je len zosilňovač imunity, ale znižuje zápaly, ukludňuje žalúdok a pomáha pri kašli, ako aj pri bolesti hrdla, a preto táto zmrzlina môže byť prospešná nielen v horúcich letných horúčavách, ale aj cez chladnejšie dni! Pozostáva len z organických komponentov, na jej prípravu netreba ani zmrzlinový stroj, ale ju môžeš vymiešať sám doma!
Levanduľa je jedna z viac ako tisícročných rastlín, ktorú s láskou využívajú aj v gastronómii. Jej kvety a listy prepožičiavajú mimoriadnu arómu jedlám. Môžete s ňou ochutnať pečené mäsá, šaláty, pečené zemiaky, chlieb, dezerty ale môžete s ňou pripraviť vynikajúcu limonádu, lekvár alebo sirup. Vyskúšajte to!
Levanduľa je koreninová a liečivá rastlina s mimoriadnou chuťou. Naraz prepožičiava jedlu – nápoju liečivú, zemitú, lesnú a mätovú arómu. Je veľmi dôležité, aby ste ste to neprehnali v jej používaní, pretože potravinám dáva horkastú a parfumovanú chuť.
Levanduľu môžte aplikovať vo viacerých sladkých a slaných receptoch. Ja Vám to teraz prezradím .
Levanduľová limonáda – recept
Ingrediencie
za hrsť, čerstvo nazbieraných, umytých levanduľových kvetov alebo 1 polievkovú lyžicu (PL) sušených levanduľových kvetov
16 PL bieleho cukru (alebo množstvo podľa chuti)
350 ml citrónovej šťavy
1l vody
ľadové kocky
Príprava
Levanduľové kvety odstráňte zo stoniek, zelené časti môžte kľudne nechať. Dajte ich do jednej nádoby, a pridajte k tomu krištáľový cukor. S čistou rukou rozdrvte cukor s kvetinkami, takto sa uvoľnia esenciálne oleje z rastliny. Keď používate sušenú levanduľu, postup je rovnaký.
Dajte uvariť 1/2 l vody, a zalejte s ňou cukrovú levanduľu. Miešajte dovtedy, pokiaľ sa rozpustí, a nechajte namáčať levanduľu v cukrovej vode aspoň1/2 hodinu, ale je lepšie, ked je tam 3-4 hodiny.
Potom s čajovým sitkom preceďte cukrový sirup, a levandule zahoďte.
Levanduľový lekvár – recept
Levanduľa sa môže kombinovať v lekvári s hocijakým ovocím, v takomto prípade ku 2kg ovocia pridajte 1PL sušených kvetov a uvarte ju s ovocím. Aj zo samotnej levandule môžte pripraviť chutný lekvár.
Ingrediencie
120 ml sušených levanduľových kvietkov
1l vody
šťava z jedného citrónu
40 dkg cukru
1 gelfix
Príprava
Vodu priveďte do varu so sušenými levanduľami, potom keď začne vrieť, zavri prívod plynu, a nechaj stáť aspoň 20 minút. Levanduľa sa môže namáčať aj celú noc. Môžte ju scediť, ale pretože sú kvety jedlé, môžu ostať i v lekvári, keď sa Vám to takto páči. Potom pridajte citrónovú šťavu, cukor a ešte raz ju priveďte do bodu varu. Na konci varenia primiešajte k tomu gelfix, nechajte 5 minút vrieť, a môžte s ňou naplniť čisté poháriky, a po schladení môže ísť do chladničky.
Levanduľový sirup – recept
Sirupy skôr poznáme vo forme ovocných sirupov, ale keď túžiš na nezvyčajnú chuť, tak bezpodmienečne vyskúšaj po domácky pripravený levanduľový sirup, ktoré môžeš využívať na prípravu limonád a koktéjlov.
Ingrediencie
250 ml vody
32 PL cukru
3PL čerstvej alebo sušených levanduľových kvetín
Príprava
Dajte uvariť vodu do hrnca spolu s levanduľovými kvetmi. Keď sa dostane do bodu varu, stiahni plameň na úsporný režim, a dajte cukor do vody. Miešajte do vtedy pokiaľ sa neroztopí.
Nechajte ju cca 15 minút vrieť. Dajte dole hrniec z plameňa, a nechajte aspoň 1 hodinu stáť sirup, alebo môžte levanduľu celú noc močiť. Sceďte sirup, naplňte do flaštičiek, a nechajte dobre uzavreté v chladničke.
Vyskúšajte tieto sladké, levanduľové čudnosti, a a dovoľte aby Vám prinášali nové chute do všedných dní.
pomáha na chrípku – uvoľní upchatý nos a hojí odretý nos
pôsobí pri zápaľoch dýchacích ciest- natrite hruď
zmierňuje bolesti hlavy – natrite v okolí spánku
pomáha na exémy
urýchľuje hojenie rán
Bylinky v tomto recepte
Nádchovník eukalyptový
Ingrediencie
30 lístkov nádchovníka
200 g bravčovej nesolenej masti (prípadne kokosový tuk)
Recept
Rozohrejte asi 200 g bravčovej masti, pridajte 30 čerstvo natrhaných lístkov nádchovníka nakrájaných na malé kúsky. Na miernom plameni nechajte lúhovať 2 hodiny, občas premiešajte. Potom nechajte úplne vychladnúť a uložte na 24 hodín do chladničky.
Nasledujúci deň masť znova rozpustite, ohrejte opäť 2 hodiny a potom ešte teplé vlejte do pohárikov alebo nejakého kelímku. Po vychladnutí skladujte v chladničke, vydrží tak cca 6 mesiacov.
Nádchovníkový sirup (s tepelnou úpravou)
Ingrediencie
30 lístkov nádchovníka
1kg cukru
1l vody
2 citróny (bio)
Recept
Nakrájajte nádchovník na malé kúsky, pridajte na plátky nakrájané citróny – pokiaľ nemáte bio citróny, šupku odstráňte.Zalejte litrom horúcej vody (cca 85 °C) a nechajte 24-48 hodín lúhovať.Po vylúhovaní preceďte cez sýtko alebo bavlnovú látku, nádchovníkové listy a citróny vymačkajte.
Vymačkaný obsah priveďte do bodu varu a potom prisypte cukor. Varte do zhustnutia, potom prelejte do pohárikov, zavíčkujte a otočte dnom hore. Uchovávajte sirup na chaldnejšom a tmavom mieste – ideálne špajza. Používajte 2 x denne polievkovú lyžicu alebo pridávajte do čaju.
Jama pre zasadenie kríku by mala mať rozmer minimálne 50 x 50 cm a hĺbku 50 cm, ktorú vysypeme kyslou zeminou s prídavkom rašeliny o kyslosti pH 3,5 – 4. Pravidelným jarným hnojením hnojivami špeciálne vyrobenými pre potreby čučoriedok, predĺžíte životnosť kríku až na 30 rokov s pravidelným a vysokým výnosom.
Doporučený postup hnojenia: Začiatkom apríla s rozpusteným hnojivom v pomere 80 g na 10 l vody zalejeme korene a po 4 týždňoch to zopakujeme. Hnojenie by malo byť prevedené najneskoršie do poloviny júna, pri pestovaní v kontajneroch alebo kvetináčoch je nutné dodať živiny taktiež na jeseň, jednou z najvhodnejších a cenovo dostupnou variantou je Horká soľ.
Vzdialenosť výsadby jednotlivých rastlín od seba pre účelydrobného pestovania doporučujeme sadiť vo vzdialenosti cca 2,5 m x 1 m. Na povrchu je vhodné dosypať mulčovaciu kôru, alebo opadaným ihličím z dôvodu udržovania stálej vlhkosti so stabilnou mikroflórou, ktorá napomáha rozširovať koreňový systém. Pravidelným zalievaním v prvom roku výsadby napomôžeme kvalitnému zakoreneniu. Nezabudnite taktiež v zimnom období bez snehu a mrazov kanadské čučoriedky 2x zaliať.
Najvhodnejšie termíny na výsadbu jahôd sú od polovice leta až do polovice septembra. V súčasnosti sa však pomerne často využíva aj jarná výsadba – najčastejšie v mesiacoch apríl a máj. Sadenice od nás sú kontajnerované s dobre vyvinutým balom.
Aké jahody sú najlepšie pre Vašu záhradu?
Vybrať spoľahlivú odrodu nie je až tak zložité, keď viete čo chcete. Keď od pestovania jahôd očakávate jednorázovú väčšiu úrodu ( ak chcete zavárať), zvoľte jahody razrodiace. Ak chcete jednu väčiu úrodu a potom priebežne zrejúce jahody, vyberte stálerodiace. Remonantné a stálerodiace odrody zvoľte pre priebežný zber po celú sezónu.