Malina a černica patria do rodu ostružina (Rubus). V prírode sa vyskytuje v miernom pásme Európy a Ázie. Pestujú sa pre plody červenej až purpurovej farby(ostružina malinová – malina) alebo čiernej (ostružina černicová – černica). Sú to vlastne súbory plodov – plodstvá vytvorené zo spoluzrastených kôstkovičiek, ktoré v dobe úplnej zrelosti odpadávajú od kvetného lôžka (u malín) alebo ostávajú zrastené a po dozretí odpadávajú aj s ním (černica).
Napriek kvalitám suroviny, ktoré ostružiny poskytujú, je ich pestovanie u nás málo rozšírené. V súčasnosti však nastáva v pestovaní oživenie, vyvolané zavedením nových, veľmi progresívnych odrôd:
- U černíc sa popri klasických odrodách (Theodor Reimers, Wilsonova skorá) dostávajú do popredia najmä beztŕnne odrody napr. Thornfree, ai. vyznačujúce sa relatívne veľkými chutnými plodmi a najmä úplnou absenciou, pre černice typických a nepríjemných tŕňov
- Z malín sa u nás pestujú najmä odrody Bulharský rubín, Granát, Veten, Canby, ZevaII, Fertôdi zamatos (červenoplodé). Takmer neznáme sú odrody čiernoplodé a žltoplodé(zatiaľ žiadne registrované odrody).
- Hitom posledných rokov v pestovaní malín sú odrody, ktorých plody dozrievajú na jeseň na jednoročných výhonkoch – Ljulin, Heritage a iné.
- Najmenej populárny v ostatnom čase je kríženec maliny a černice, uvedený ako kultivar Tayberry s veľkými , 4-6 cm dlhými, veľmi chutnými plodmi.
Základné zásady pestovania malín a ostružín
- malinám sa darí na celom území Slovenska, lepšie im však vyhovuje oblasť stredného a severného Slovenska
- černice tiež môžeme pestovať po celom území Slovenska, lepšie im však vyhovujú podmienky južného Slovenska: Thornfree je citlivá na mráz a vo vyšších polohách namŕza
- pre maliny aj černice je najvhodnejšie výslnné stanovište s južnou alebo juhoovýchodnou expozíciou. Neznášajú zatienenie, preto sa musíme vyhýbať ich kombinácii s vysokými stromami. Najlepšie výsledky dosahujú pri vysadení na záhon s celodenným svetlom, ktorý môže mať aj horšiu pôdnu bonitu.Veľkou výhodou je ich neskoré kvitnutie. Preto nie je nebezpečie poškodenia neskorými jarnými mrazíkmi.
- pôda má byť výživná, najlepšie hlinitá alebo hlinitopiesočnatá. Znášajú však aj ťažšie pôdy. Optimálne Ph pôdy je 5,6 – 6,5. Hladina spodnej vody nemá byť vyššia ako 75 cm. Sú veľmi vďačné za dodatkovú závlahu, najmä v čase nalievania a dozrievania plodov.
- maliny a černice rastú na jednom mieste asi 9 – 12 rokov. Preto musíme príprave pôdy venovať pozornosť ako u všetkých rastlín vysádzaných na dlhé obdobie. Dobre je v lete pred založením porastu zelené hnojenie strukoviny) so súčasným zapravením dezinfekčných prostriedkov na ničenie pôdnych škodcov (pandravy ai.). Pôdu pred výsadbou treba dôkladne odburiniť; najvhodnejší je prípravok Roundup. V septembri pôdu zrýľujume, pričom dáme do pôdy 3 – 4qmaštaľného hnoja alebo kompostu na lár.
- jesenné sadenie možno jednoznačne označiťza najvhodnejšie. Sadíme do jamiek alebo za rýľom. Pri jarnom vysádzaní nesmieme zabudnúť na opakovanú zálievku.
- maliny aj černice sú samoopelivé, takže nie je potrebnýmopeľovač.
Spôsoby pestovania
- maliny sa pestujú v riadkoch, zvyčajne na okraji pozemku (záhrady). Sadenice vysádzame 50-80 cm od seba°po 2 – 4 rokoch vytvoria súvislý rodiaci pás. Vzrastnejšie odrody vyžadujú oporu
- pestovanie pri koloch je zaužívané pre ostružiny a malinoostružiny. Môže sa však použiť aj pri pestovaní vzpriamených černíc(napr. Wilsonova skorá). Spon môže byť 180 x 150 cm alebo 200 x 100 cm. Na kríku vypestujeme 6 – 7 výhonkov a tento počet každý rok obnovujeme. Koly zatlčieme medzi kríky. Výhonky vyväzujeme ku kolu vždy z dvoch susedných kríkov ( z každého asi ½ výhonkov).
- pestovanie na drôtenke sa používa pri malinách i černiciach. Pri malinách je vhodná drôtenka s dvoma 60 cm vzdialenými drôtmi vo výške 80 – 120 cm. Pri černiciach je vhodná drôtenka s dvoma 60 cm vzdialenými drôtmi v 3 – 5 poschodiach s rozostupom 50 – 60 cm. Drôty jedného poschodia navzájom pospájame vo vzdialenosti 80 – 100 cm.
- dobrá úroda ostružín je podmienená správnym rezom. Rodia na jednoročných výhonkoch. Preto režeme tak, aby rastliny vyhnali každý rok hrubé výhonky, ktoré rozhodujú o úrode. Na bm necháme 6 – 7 zdravých hrubých výhonkov. Ostatné, najmä tenšie odstránime.
Režeme dva razy do roka:
-
- na jar režeme koncom februára, prípadne začiatkom marca. Pri tomto reze skrátime vrcholy vlaňajších výhonkov až po prvý dobre vyzretý púčik a odstránime slabé a prebytočné výhonky . U dvakrát rodiacich malín ( napr. Ljulin, Heritage) odstránime vrcholovú časť, krátko pod zarodeným vrcholom.
- V lete režeme v dvoch etapách: Pri letnej prebierke( v júni) odstránime mladé zelené výhonky a necháme len určitý počet ( 6 – 7 na bm) v správnom rozostúpení. Hneď po zbere plodov ( júl, august) odstránime zbytky vyrodených výhonkov, aby zbytočne nezahusťovali porast a nestali sa ohniskom chorôb a škodcov. Rez odrodeného dreva hneď po zbere je veľmi dôležitý najmä pri dva razy rodiacich odrodách. Pri letnom raze súčasne odstraňujeme choré a jednoročné výhonky.
- bežnejším spôsobom pestovania malín rodiacich na jednoročných výhonoch (Ljulin, Heritage) je ten, že celý porast po ukončení zberu (október) zrežeme (skosíme). Na jar prihnojíme kombinovaným hnojivom a robíme bežné ošetrovanie.
- pre dosiahnutie dobrej úrody je dôležitá i správna výživa. Základom sú organické hnojivá (maštaľný hnoj, kompost), ktoré dávame pri výsadbe a potom podľa možnosti každý rok ( 2q na 1ár). Z priemyselných hnojív môžeme použiť napr. Cererit a to v druhom a treťom roku v dávke 150 g a neskôr 200 – 250g na jeden krík.
- maliny aj černice počas roka 3 – 4 aj viackrát okopávame. Závisí to od stavu pôdy a jej zaburinenia. Pri okopávaní súčasne odstraňujeme slabé výhonky, ktoré porast zahusťujú. Proti burinám môžeme v predjarí použiť prípravok Casoron; potom už neokopávame.
- úroda malín a černíc závisí od vyvinutosti kríka, správnosti rezu, úrovne výživy, závlahy a celkových podmienok pestovania. Z kríka malín a vzpriamených černíc môžeme získať úrodu 0,5 – 2,5kg, pri poliehavých černiciach aj vyše 4kg plodov.
