ZÁSADY PESTOVANIA MALÍN A ČERNÍC

Malina a černica patria do rodu ostružina (Rubus). V prírode sa vyskytuje v miernom pásme Európy a Ázie. Pestujú sa pre plody červenej až purpurovej farby(ostružina malinová – malina) alebo čiernej (ostružina černicová – černica). Sú to vlastne súbory plodov – plodstvá vytvorené zo spoluzrastených kôstkovičiek, ktoré v dobe úplnej zrelosti odpadávajú od kvetného lôžka (u malín) alebo ostávajú zrastené a po dozretí odpadávajú aj s ním (černica).

Napriek kvalitám suroviny, ktoré ostružiny poskytujú, je ich pestovanie u nás málo rozšírené. V súčasnosti však nastáva v pestovaní oživenie, vyvolané zavedením nových, veľmi progresívnych odrôd:

  1. U černíc sa popri klasických odrodách (Theodor Reimers, Wilsonova skorá) dostávajú do popredia najmä beztŕnne odrody napr. Thornfree, ai. vyznačujúce sa relatívne veľkými chutnými plodmi a najmä úplnou absenciou, pre černice typických a nepríjemných tŕňov
  2. Z malín sa u nás pestujú najmä odrody Bulharský rubín, Granát, Veten, Canby, ZevaII, Fertôdi zamatos (červenoplodé). Takmer neznáme sú odrody čiernoplodé a žltoplodé(zatiaľ žiadne registrované odrody).
  3. Hitom posledných rokov v pestovaní malín sú odrody, ktorých plody dozrievajú na jeseň na jednoročných výhonkoch – Ljulin, Heritage a iné.
  4. Najmenej populárny v ostatnom čase je kríženec maliny a černice, uvedený ako kultivar Tayberry s veľkými , 4-6 cm dlhými, veľmi chutnými plodmi.

Základné zásady pestovania malín a ostružín

  1. malinám sa darí na celom území Slovenska, lepšie im však vyhovuje oblasť stredného a severného Slovenska
  2. černice tiež môžeme pestovať po celom území Slovenska, lepšie im však vyhovujú podmienky južného Slovenska: Thornfree je citlivá na mráz a vo vyšších polohách namŕza
  3. pre maliny aj černice je najvhodnejšie výslnné stanovište s južnou alebo juhoovýchodnou expozíciou. Neznášajú zatienenie, preto sa musíme vyhýbať ich kombinácii s vysokými stromami. Najlepšie výsledky dosahujú pri vysadení na záhon s celodenným svetlom, ktorý môže mať aj horšiu pôdnu bonitu.Veľkou výhodou je ich neskoré kvitnutie. Preto nie je nebezpečie poškodenia neskorými jarnými mrazíkmi.
  4. pôda má byť výživná, najlepšie hlinitá alebo hlinitopiesočnatá. Znášajú však aj ťažšie pôdy. Optimálne Ph pôdy je 5,6 – 6,5. Hladina spodnej vody nemá byť vyššia ako 75 cm. Sú veľmi vďačné za dodatkovú závlahu, najmä v čase nalievania a dozrievania plodov.
  5. maliny a černice rastú na jednom mieste asi 9 – 12 rokov. Preto musíme príprave pôdy venovať pozornosť ako u všetkých rastlín vysádzaných na dlhé obdobie. Dobre je v lete pred založením porastu zelené hnojenie strukoviny) so súčasným zapravením dezinfekčných prostriedkov na ničenie pôdnych škodcov (pandravy ai.). Pôdu pred výsadbou treba dôkladne odburiniť; najvhodnejší je prípravok Roundup. V septembri pôdu zrýľujume, pričom dáme do pôdy 3 – 4qmaštaľného hnoja alebo kompostu na lár.
  6. jesenné sadenie možno jednoznačne označiťza najvhodnejšie. Sadíme do jamiek alebo za rýľom. Pri jarnom vysádzaní nesmieme zabudnúť na opakovanú zálievku.
  7. maliny aj černice sú samoopelivé, takže nie je potrebnýmopeľovač.

 

Spôsoby pestovania

  1. maliny sa pestujú v riadkoch, zvyčajne na okraji pozemku (záhrady). Sadenice vysádzame 50-80 cm od seba°po 2 – 4 rokoch vytvoria súvislý rodiaci pás. Vzrastnejšie odrody vyžadujú oporu
  2. pestovanie pri koloch je zaužívané pre ostružiny a malinoostružiny. Môže sa však použiť aj pri pestovaní vzpriamených černíc(napr. Wilsonova skorá). Spon môže byť 180 x 150 cm alebo 200 x 100 cm. Na kríku vypestujeme 6 – 7 výhonkov a tento počet každý rok obnovujeme. Koly zatlčieme medzi kríky. Výhonky vyväzujeme ku kolu vždy z dvoch susedných kríkov ( z každého asi ½ výhonkov).
  3. pestovanie na drôtenke sa používa pri malinách i černiciach. Pri malinách je vhodná drôtenka s dvoma 60 cm vzdialenými drôtmi vo výške 80 – 120 cm. Pri černiciach je vhodná drôtenka s dvoma 60 cm vzdialenými drôtmi v 3 – 5 poschodiach s rozostupom 50 – 60 cm. Drôty jedného poschodia navzájom pospájame vo vzdialenosti 80 – 100 cm.
  4. dobrá úroda ostružín je podmienená správnym rezom. Rodia na jednoročných výhonkoch. Preto režeme tak, aby rastliny vyhnali každý rok hrubé výhonky, ktoré rozhodujú o úrode. Na bm necháme  6 – 7 zdravých hrubých výhonkov. Ostatné, najmä tenšie odstránime.

Režeme dva razy do roka:

    1. na jar režeme koncom februára, prípadne začiatkom marca. Pri tomto reze skrátime vrcholy vlaňajších výhonkov až po prvý dobre vyzretý púčik a odstránime slabé a prebytočné výhonky . U dvakrát rodiacich malín ( napr. Ljulin, Heritage) odstránime vrcholovú časť, krátko pod zarodeným vrcholom.
    2. V lete režeme v dvoch etapách: Pri letnej prebierke( v júni) odstránime mladé zelené výhonky a necháme len určitý počet ( 6 – 7 na bm) v správnom rozostúpení. Hneď po zbere plodov ( júl, august) odstránime zbytky vyrodených výhonkov, aby zbytočne nezahusťovali porast a nestali sa ohniskom chorôb a škodcov. Rez odrodeného dreva hneď po zbere je veľmi dôležitý najmä pri dva razy rodiacich odrodách. Pri letnom raze súčasne odstraňujeme choré a jednoročné výhonky.
  1. bežnejším spôsobom pestovania malín rodiacich na jednoročných výhonoch (Ljulin, Heritage) je ten, že celý porast po ukončení zberu (október) zrežeme (skosíme). Na jar prihnojíme kombinovaným hnojivom a robíme bežné ošetrovanie.
  2. pre dosiahnutie dobrej úrody je dôležitá i správna výživa. Základom sú organické hnojivá (maštaľný hnoj, kompost), ktoré dávame pri výsadbe a potom podľa možnosti každý rok ( 2q na  1ár). Z priemyselných hnojív môžeme použiť napr. Cererit a to v druhom a treťom roku v dávke 150 g a neskôr 200 – 250g na jeden krík.
  3. maliny aj černice počas roka 3 – 4 aj viackrát okopávame. Závisí to od stavu pôdy a jej zaburinenia. Pri okopávaní súčasne odstraňujeme slabé výhonky, ktoré porast zahusťujú. Proti burinám môžeme v predjarí použiť prípravok Casoron; potom už neokopávame.
  4. úroda malín a černíc závisí od vyvinutosti kríka, správnosti rezu, úrovne výživy, závlahy a celkových podmienok pestovania. Z kríka malín a vzpriamených černíc môžeme získať úrodu 0,5 – 2,5kg, pri poliehavých černiciach aj vyše 4kg plodov.

Popis odrôd banánu severu

Asimina trojlaločná – Banán severu
Asimina triloba „SUNFLOWER“

Má stredné 225 g vážiace, žlto – zelené plody, ktoré dozrievajú koncom septembra, začiatkom októbra. Jej plody majú málo zrniek, žltú dužinu, ktorá je veľmi chutná. V štádiu zrelosti má typickú arómu. Jej chuť pripomína puding. Je samooprašná, ale k istej úrode sa doporučuje sadiť 2 rôzne odrody vedľa seba.

Pokračovať v čítaní „Popis odrôd banánu severu“

ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PESTOVANIA ČUČORIEDKY ZÁHRADNEJ

Čučoriedka záhradná

Čučoriedka (Vaccinum corymbosum) pochádza zo Severnej Ameriky. Kry dosahujú výšku 2 m. Kvitne v druhej polovici mája, plody dozrievajú od začiatku júla do polovice septembra v závislosti od odrody. Patrí medzi rastliny, ktoré majú veľmi špecifické nároky na pôdu.

Pokračovať v čítaní „ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PESTOVANIA ČUČORIEDKY ZÁHRADNEJ“

FIGOVNÍK

Figovník – Ficus carica

 

je viacročná subtropická rastlina z čeľade morušovitých s bujne rastúcimi vetvami a kožovitými listami s 5 – 7 laločnou čepeľou. Samičie a samčie kvety sú zoradené na vnútorných stranách dužinatých lôžok hruškovitého tvaru v sladkých figách. Plody dozrievajú od jari do zimy. Zrelé figy opadávajú.

Pokračovať v čítaní „FIGOVNÍK“

ZEMOLEZ KAMČATSKÝ – INDIÁNSKA ČUČORIEDKA

 

Lonicera kamtschatica

Rod Lonicera zahŕňa vyše 200 druhov väčšinou využívaných v okrasnom záhradníctve. Z hľadiska pestovania pre plody sa v ostatných rokoch objavili viaceré odrody jedlých zemolezov L. KAMTSCHATICA A Ledulis.

Pokračovať v čítaní „ZEMOLEZ KAMČATSKÝ – INDIÁNSKA ČUČORIEDKA“

Nemáte záhradu a nedarí sa Vám pri pestovaní byliniek na balkóne?

Čerstvé bylinky Vám  krásne prevoňajú kuchyňu a i jedlo je s nimi chutnejšie ako so sušenými. A  nie je nič jednoduchšie! Rozhodnutie o tom, ktoré bylinky doma pestovať, nechám na Vás. Môžete sa však inšpirovať v tomto príspevku.

Pokračovať v čítaní „Nemáte záhradu a nedarí sa Vám pri pestovaní byliniek na balkóne?“

Príprava byliniek na zimu

Na jeseň bylinky rastú pomalšie, pripravujú sa na zimu, ale preto sa ich chutí a vône nemusíte vzdávať. Niektoré si môžete preniesť do vnútra kvôli zimnému zberu čerstvých lístkov. Ak máte možnosť mať ich cez deň pri teplote 15 – 20 °C (v noci minimálne 10°C), tak budú vždy zelené a budete z nich mať i úžitok.

Pokračovať v čítaní „Príprava byliniek na zimu“